Klamári 9.kapitola
2. 5. 2011
Rebeca
Rebeca ležala v objatí s človekom ktorého ľúbila.Alebo aj milovala.Tím si ešte nebola celkom istá.S tomášom jej bolo dobre.Bol milí, úprimní a hlavne chápaví, to si na ňom cenila najviac.Rozumeli si už od prvej chvíle čo sa stretli.Skrátka si padli do oka.Ano, bola to láska na prví pohľad.Odvtedy jeden bez druhého nemôžu vydržať.Je tomu už rok a pol a stále im to klape.Ano, miluje ho!
Ticho v izbe preťal zvuk Rebeciného mobilného telefonu.
Zdvihla."Kristian čo je?"Kristian bol jej najlepší priateľ.Vedeli o sebe všetko.Mala ho naozaj rada až kým sa nezmenil.
"Ona mi nedala."skričal zúfalým hlasom.Hned ako Darinu vysadil, Kristian zabočil autom na kraj cesty a vytočil Rebece.S ňou sa vždy mohol o všetkom porozprávať.Nevyčítala mu aký je a čo robieva.Chápala prečo to robí.Len ju a Annu si to žien vážil.Ostatné boli pre neho len akýsi nástojami na sex.Vnímal ich len ako veci nie ľudí.Ale Darina?Tá sa s ním nevyspala.Ešte nikdy ho žiadna neodmietla.
Rebeca si vzdychla."Kde si?Príd ku mne.Porozprávame sa tu nie cez telefon."nenávidela telefony, boli jej nočnou morou.Ano, priznáva je to dobrý vynález ale neznáša ich.Nevidela ľudom do tváre tak ako mala potom vedieť či jej neklamú-mohli hovoriť hocičo.Nemala ich rada.
"Fajn.O päť minút som tam."zložil telefon a rýchlo naštartoval auto.Nerozumel tomu, nerozumel jej.Vravela mu, že nieje kurva, ale to ako sa obliekala alebo to čo mu o nej narozprávali kamaráti hovorilo praví opak.Neveril jej.Určite to len hrá, myslel si, že dnes ju konečne dostane ale ona nič.Odmietla ho.Bolo len zopár dievčat čo mu povedalo nie.A s tými strávil hodinu na diskotéke.Potom im však ukázal tu lúku a každá mu ihned dala.Bezpochyby, Darina je iná.
Najrýchlejšie ako sa dalo vošiel do vchodu bytovky a očakával príchod výťahu.Asi bol až na sedmičke ked sa vláčil tak pomaly.Na chvíľu mu napadlo, že vyletí hore schodmi no hned tie myšlienky zastavil.Rebeca bývala až na šiestom poschodí.Pokiaľ by tam vyšľapal výťah by tam bol už aj dva krát.A vážne sa mu nechcelo utekať po tích schodoch.Darina mu skazila celú dnešnú dobrú náladu s prichádzajúceho víkendu.ale je tu ešte zajtrajšok.Má po ňu prísť o 11:00 pôjdu do Twistu.potom ju už musí dostať.Ani ho len nepobozkala.Ako teda vznikajú tie reči o nej?Dala ešte vôbec niekomu inému okrem toho Barborineho čajoša...Ano, určite ano.To len spočiatku sa hrá na neviniatko.Nastúpil do výťahu.
Rebeca hned ako začula zvuk prichádzajúceho výťahu vybehla na chodbu a otvárala dvere.Uhádla to, naozaj to bol Kristian.Vždy vyzeral tak perfektne, síce na jej Tomáška nemal musela uznať, že je to kus...chlapa.Nečudo, že za ním každa hned skočí.Skočila by aj ona, no zničilo by to ich priateľstvo a tú cenu nebola schopná zaplatiť.Priveľmi ho ľutovala.Niekedy ho mala rada, no teraz to bola zväčša len ľútosť čo k nemu cítila.
Kristian sa rýchlo vyzul a vošiel dnu."Čo sa deje?Kto ti čo nedal?"začala Rebeca.
Vkročil do obývačky a posadil sa vedľa Tomáša ktorý naňho spýtavo hľadel.Čím dalej tím viac sa navzájom odcudzujú."Čauko."
"Čau."prehovoril Tomáš a už aj hned s obdivom sledoval svoju krásnu polovičku.Ako mu len na nej záleží.Je nerád ak sa trápi, a Kristian ju trapy neustále.
"Zrobím ti kávu?"nerozhodne postávala na rozhraní dvier.
Kristian pokrútil hlavou.Teraz by nebol schopný dať do seba ani dúšok.
"Tak čo sa stalo?"Rebeca sa spokojne usadila na kreslo pred dvoma najdôležitejšími mužmi jej života."Alebo nestalo."musela sa pousmiať.
"Len sa zo mňa smej."pousmial sa aj on."Darina mi neroztiahla nôžky ani po tom čo som ju zobral na lúku."
Rozosmial sa."Tak s ňou ma zoznámiš."to bol teda gol, konečne aspoň niekto-hoc na malú chvíľu-skrotil jeho ego.Kiež by ho odmietala každá, možno by to bol znova ten Kristiana ktorého spoznala pred tromi rokmi.
"Príďte zajtra do Twistu a zoznámim vás."na chvíľu mu pohľad skĺzol na Tomáša, no ten len tupo hľadel bohvie kam.
Tomaš vedel čo musí urobiť.Pre dobro svojho kamoša.Musí stáť pri ňom, a pokúsiť sa vrátiť zvyšky jeho slušnosti späť.Kto iní ked nie on.Musí mu pomôcť.A možno by nestalo za škodu prehodiť kus reči s tou Darinou.Vedel, že Kristian po nej pôjde dovtedy pokiaľ ju nedostane. Možno by mu s ním mohla pomôcť,skrotiť ho.Konečne ho mať späť."Prídeme."rozhodol sa.
"Fajn."potešil sa Kristian.
Darina
No fajn, nejako som to už zvládla.Hlavne je, že som mu nedala.Bol taký úchvatný.V živote snad nevidela nikoho tak krásneho.Hľadieť do tích hnedých očí a nedotýkať sa ho bolo snád to najťažšie.Ale predsa len som sa ho dotýkala.Bol to tak zvláštny hrejivý pocit.Nikdy som nič také nezažila.Problém bol v tom, že pre neho som bolo len dalšia s tucta.Nič pre neho neznamenám. Ale to zajtrajšie stretko na diskotéke som nemohla odmietnuť.Skrátka to nešlo.
Čumela som na plochu notebooku a čumela.Možno už päť minút som len čumela na žiadosť o priateľstvo od Kristiana Polomského.Potvrdiť? Ignorovať?Darina, rozhodni sa.Aj tak som sa s ním dohodla na zajtra, nechápem čo tu zas vymíšlam.Potvrdiť!Nejako už len zvládnem písať si s ním.I hned som sa zapozerala na chat. Prihlásení boli 32.No fajn, našla som ho tam.Len nech nenapíše, opakovala som si.Nemohla som odolať, klikla som na jeho profil.Vlasy sa mi zježili pri pohľade na počet priateľov.498....ako inak najmenej 300 s nich bolo rovnakého pohlavia aké mám ja.Ach, chlapčisko sa nám má.Cudujem sa, že vôbec strácal čas so mnou.Zrejme mu už každá s tích krásavic dala.Nečudujem sa im.Lenže ja nechcem byť len jedna s tucta.Nezniesla by som ak by spal so mnou a popritom s dalšími desiatimi babami.
Prišla mi správa.
Kristian Polomský: Ahoj :)
Ja: Ahoj
Krisitan Polomský: Ako?
Ja: Fajn, ty?
Kristian Polomský: Fajn :D Čo máš na sebe....
Idiot, už som sa bála, že sa bude správať aspoň trochu normálne.Ako vidím nemala som sa o čo báť.
Ja: ty? :D
Kristian Polomský: nič....prave som višiel zo sprchy :)
Ja: hmm..:D
Kristian Polomský: a teraz ty :D
Mam?Nemam?Ale srať nato...sranda musi byť aj keby na chleba nebolo..budu rožky.Ako to každý hovorí.Tak fajn.
Ja: kraťasi, tričko ponožky.....spokojný? :DD
Kristian Polomský: a pod kraťasami a tričkom? :D
Ja: spodne pradlo...:D
Kristian Polomský: mohla si si nechať plavky, tie ti sekli
Ja: to čo mi nesekne si neobliekam :D
Kristian Polomský: pri mne môžeš byť aj naha :)
Ja: ved jasne...ja idem, zajtra
Kristian Polomský: zajtra :D
A mám dosť!Jeho už mám dosť!Cítim ho všade.Jeho dotyky, také hrejivé. Preskakuje mi!Zajtra idem s Dominom k psychiatričke, toto vážne nieje normálne. Nikto ma ešte takto nepriťahoval, ako on.A to je zlé, hrozne zlé.Šibe mi!!!
Rýchlosťou blesku som sa odhlásila a už som aj vypínala notebook.Pozrela som sa na hodinky nad mojou posteľou, 20:32.Asi by som mala aj ja skočiť do tej sprchy, alebo rovno do vane, a tam si podrezať žily.Zase cítiť ten uvoľňujúci pocit, nič iné len bolesť sálajúca s vášho zápästia.Asi sa stávam závislou. Ďalší dôvod prečo zájsť k psychiatričke. Niečo so mnou vážne nie je v poriadku.Prvým krokom je to, že si závisly človek prizná to, že je závisly.Takže som na dobrej ceste.Ktovie možno raz s tím skončím.Vto teda dúfam.
Zaškvrkalo mi v bruchu.
Možno by som sa pred tou sprchou mala najesť.Ved čo potom, že priberiem.Aspoň ma nik nebude chcieť.To musí byť super pocit, nebyť k ničomu nútená.Idem sa najesť, až pokiaľ budem vládať a neprasknem.Budem sa obžierať sladkosťami. Ziadne obmedzenia, kašlať na nich.
Zišla som dole schodmi odhodlaná napráskať sa.Mama sa s otcom pri stole opäť mojkali.Toto už vážne nieje normálne, ved majú po štyridsiatke. Nehovorím žeby si nemali šuškať zamilované slovíčka do uška, ale určite nie v našom byte v strede kuchyni.Je to nechutné.Vidieť takto svojich rodičov je hrozne nechutné.Ale ved oni už ani nie sú moji fotrovci tak čo potom?Ach, ako mi len chýbajú....
Odkašlala som si.
Mama sa na mňa ihned zapozerala.Otec si len sadol k stolu a čumel do mobilu. Odkedy tam ma wi-fi nič iné nerobí.Zaujímalo by ma čo tam pozerá.Porno? Raz som mu aj našla v mobile obrázky nahých dievčat-slušne povedané.Niežeby som ich vyhľadávala ale proste, stalo sa.Odvtedy sa vždy musím usmiať ked ho vidím s mobilom v rukách.
Vybral som si cereálie s poličky a s chladničky som vytiahla krabičku s mliekom. Urobím si guličky v mlieku-ako to Domino volá-nieje to síce nič sladké ale chutí mi to.To mam od neho.Nemal by sa on niečo učiť odo mňa?Nie v našej rodine musí byť všetko naopak.Namiesto toho aby som sa ja hnevala na mamu hnevá sa ona na mňa. My sme vážne vyšinutá rodina.A to riadne.
"To ideš teraz jesť?"Moja mama vie aj rozprávať?
"A?"nechápem čo zas má, snad ma problém s mojou postavou alebo čo.Aj zato sa za mňa musí hanbiť.Ze som priveľmi tučná?Nemyslím si, skôr ma je len začo chytiť. Nikdy mi nikto nevyčítal moju postavu, práve naopak.Ale u nej je možné všetko.
"Pred chvíľou sme jedli, vravela si, že niesi hladná."nahnevane na mňa hľadela.
"Už som."zobrala som si guličky do svojej izby.Nemienim sa s ňou hádať, nemá to zmysle.Aj tak ma nikdy nepochopí.Nikto ma nechápe.
Jedla som a hlúpo hľadela pred seba.Presne ako Kristian v niektorých situáciach.Pousmiala som sa.Sme si vážne podobný.Klamári.Ktovie kto klame viac, ja či on?To je otázka na ktorú asi nikdy nedostanem odpoved.Možno snád raz áno.Dostala som zvláštnu chuť zavolať mu.Proste sa s ním len tak porozprávať a nebáť sa toho, že by sa o niečo pokúšal.Cez telefón to aj tak nejde.Ale určite je už niekde von, zabáva a so svojimi priateľmi.Síce ešte pred polhodinou bol na facebooku.Pravdepodobne je doma.Ale nemusí byť sám, čo ak tam niekoho má a ja mu vtedy zavolám?To by bol teda trapas.Ako by som mu len vysvetlila prečo som mu volala?Mala som nervy na mamu, chcela som sa s niekym pozhovárať....A to nemáš kamošky?....Nie nemám.Ziadne volanie nebude, kašlem nato, idem do sprchy.Do sprchy, žiadna vaňa!!
"Dadi vstávaj."kričal mi domino do ucha.Pohužvala som sa a opäť som upadla do spánku."Dadi."začal po mne skákať.
"Domino zlez zo mňa, spím."
"Vstavaj."ťahal ma za ruku.Ja mu asi jednu strelím, čo jednu rovno dva-tri.Jedna facka rovná sa jeden deň čo ma takto skoro ráno zobudil.To by mu na líci zostala otlačok mojej ruky, natrvalo.Nemôže ísť budiť niekoho iného?Nie, vždy to musím byť len ja.V tej svojej maličkej, dutej hlavičke má snad zabudovaný nejaký čip, čo ho vždy zobudí o šiestej.To vážne nie je normálne.
"Dobre,"posadila som sa na posteľ.Šak ty počkaj ked budeš poobede späť po hokeji, pomyslela som si škodoradostne.
Dominik sa so smiechom rozutekal do kuchyne.Len nech uteká, predo mnou aj tak neujde.
Svižne som sa obliekla a zišla dole.Mama už stala pri sporáku a robila chlebík vo vajíčku.Otec zrejme išiel na ranú, kedže tu nesedí.Pracuje v jednej firme ako SBS-kar.Mama je zas sekretárka na mestskom úrade.Nie sme bohvieako bohatý ale na vyžitie nám to stačí.A samozrejme na Dominikovu výstroj a dalšie somariny, sa míňa najviac peňazí.Ale je to plen pre jeho dobro tak čo?Ved majú len jedno dieťa....
V pokoji som sa najedla, osprchovala a vyžehlila si vlasy.Pri pohľade na hodinky ma však všetok pokoj prešiel.Za desať minút pol deviatej.O pol deviatej mám byť v práci, ak to nestihnem asi ma zahlušia.
Vyšla som z domu a nasadla do auta smerom do Košického divadla.Vonku opäť zúrila horúčava.To leto sa asi nikdy neskončí.Niežeby som ho nemala rada, len mám radšej jeseň čo zimu.Teplo mi nič nehovorí.Milujem vietor vo vlasoch, padajúce lístie, rôznofarebné stromy.Skrátka milujem pohľad na jesennú prírodu.
Vbehla som do divadla celá rozhorúčená.Vytiahla som mobil aby som sa mohla zadívať na čas.8:35.Okej, meškám len päť minút to je nič.
Vošla som do sály, všetci už skúšali."Tak, už som tu."povedala som a zamierila k skupinke ktorá stála pri klavíri aj s textami.
Komentáře
Přehled komentářů
no a že sa veelmii taším... :) ved ja knihy milujeem :) :D
:)
(IKa, 4. 5. 2011 18:44)dakujem, táto kapitola je len takou úvodnou k tej čo príde...:DD máš sa na čo tešiť(aspoň ja si myslím) :DD
=)
(jajúsQa, 6. 5. 2011 18:05)