IKa

    Už asi po tretí krát mi zazvonil mobil.Nejaké neznáme číslo.Asi si ten mobil vipnem.Nemám chuť na vtipkovanie nejakých primitívov.Už som skoro pri tom čo Heat  zomrie a oni ma teraz vyrušujú.Asi bude lepšie zdvihnúť to a mať už konečne kľud.Tak fajn ak nabudúce zavolá zdvihnem.

   Ani nie o minútku sa môj mobil znova ozval."Čo?"zvrieskla som

   "Moje ucho.Čo kričíš?"spoznala som jeho hlas.

   "Kristian?"

   "No nie, Panna Mária."vždy vie byť tak ukrutne vtipný.

   "Haha, čo chceš?"Načo mi volá?Akoby som mu v škole nevravela, že to nepôjde.Nevyspím sa sním a ak to aj mienim dodržať nemala by som s ním ostávať o samote.Vtedy sa neovládam.

   "Sedím v aute pred vaším domom a čakám na teba."hovoril pevným, zvodným hlasom.

   "Povedala som ti že..."skočil mi do reči."Sľúbil som ti že sa ťa nedotknem.Ja svoje sľuby plným.Takže prosím ťa pod sem, pozhovárame sa.Okej?"

   Takže sa chce len pozhovárať.A to mu mám akože uveriť?Ak by to povedal nejaký druhý chalan tak sa nad tím ešte zamyslím ale on?To urobí všetko preto aby ma dostal?Ved mi sám povedal, že vždy má to čo chce, tak prečo sa vlastne čudujem.Hrá sa so mnou.Ak to takto chce tak sa budem hrať aj ja.Hrať viem perfektne tak prečo nie.Bude to len hra nič viac.

   "O chvíľu som pri tebe."dodala som zvodným hlasom.

   Doteraz som ho skôr brala ako človeka, ktorý ma vážne uchvátil.No odteraz to bude len další nadutí blbec, ktorý sa ma snaží dostať.Nesmiem si pripustiť to, že sa mi naozaj páči.Hrá sa tak sa budem hrať aj ja.Už dávno som nedostal žiadnu rolu, tak si to teraz aspoň vynahradím.Budem sa snažiť dať do toho všetko len nie srdce.Doteraz to takto šlo.Najviac zo všetkého mi ide hrať sa na sprostú suku, tak prečo to nevyužiť vo svoj prospech.Ved ja mu ukážem ako sa to robí.

   Vstala som z hombalki a vybrala sa odložiť knižku a potom šup za ním do auta.Vošla som do kuchyne a položila knihu na stolík.Mamička si s oteckom niečo romantické šepkali do uška. Prišlo mi z toho zle.

   Rýchlo som vybehla hore do svojej izbičky -krásnej pestro pomarančovej farby.Zapozerala som sa na svoj odraz v zrkadle.Nato, že nemám na svojej tvári ani gram šminiek vyzerá moja pleť celkom dobre.Len som si jemne prešla špirálou po mihalniciach, na peri naniesla trochu balzamu.

   Usmiala som sa na svoj odraz."Tak fajn, ide sa hrať."vyriekla som si pre seba.Zobrala som jemne oranžovú šatku s postele a obviazala som si ju okolo pása.Na sebe som mala len biele plavky, ktoré perfektne zvýrazňovali moje prednosti.Načo to meniť, milujem provokovať ho.Ešte trochu make-upu na moje zápästie a bude to.Naposledy som sa rezala pred týždňom, takže ranu nebolo až tak vidieť.Vedela som o nej akurát tak ja.

   Nasadila som si okuliare, prehrábla vlasy a otvorila dvere von.Na ceste stálo čierne auto.Tuším to bol Renault vyzeral ako jeden s tích novších tipov.Chlapec sa má zrejme dobre, chudobný určite nieje.To som vedela už vtedy ked som zbadala ich dom.Bol to jeden stých nových.Kocka ale moderná.

   Sedel v aute a dívala sa na mňa.Usmieval sa, znova som v jeho očiach zbadala iskričky aj s tejto diaľky. Preboha, ved ja stále stojím na mieste.Som ja ale hlupaňa.Vybrala som sa k jeho autu.Jeden krok,druhí, tretí....

   Otvorila som dvere na strane spolujazdca a posadila sa.Hľadel na mňa s jemným úškrnom.

    "Ahoj" zaklipkala som mihalnicami.

   Zasmial sa."Ahoj."očami si ma premeriaval.Na sebe mal znovu košeľu-je to tak sexy ak chalan nosí košeľu, akoby náročky nosí ju aj on. Rozopnutú košeľu, odhaľovala mu opálenú vypracovanú hrud.Ešte viac ma priťahoval.Možno by nebolo až tak zle vyspať sa s ním.Dočerta, vôbec by to nemohlo byť zlé.Vydržím aspoň dnešok a potom uvidím čo budem robiť dalej.

   "Opaľovala si sa?"naštartoval auto.To som teda zvedavá aké miesto mi chce ukázať. Predpokladám, že to bude niekde kde budeme sami aby ma mohol pretiahnuť.Uvidíme.

   "Čítala som a popritom sa opaľovala."hovorila som."Nechcelo sa mi prezliekať."Nešlo o to, že by sa mi nechcelo, skôr som ťa chcela provokovať, dodala som si pre seba v duchu.a vidím, že sa mi to darí. Zbožňujem tieto plavky.Biela dokonale zvýrazňuje farbu mojej pleti aj strých plaviek je ako ušitý na moju postavu.Nikdy som sa rada nepremávala v plavkách ale ked som zbadala tieto, zaľúbila som sa do nich.

   "Pokojne si mohla prísť aj nahá.Nevadilo by mi to."usmial sa na predné sklo.

   Iste Kristianko, čo by tebe ohľadom sexu a nahých tiel len mohlo vadiť.Sukničkár jeden. "Myslím, že potom by si ten sľub nedodržal."zadívala som sa naňho.Nech vie, že sa naňho dívam.Očakávam, že sa ma ani nedotkne, len nech to skúsi a má po chlebe.Dnes, sa ma ani nedotkne.

   "Vtedy by som určite nemyslel na žiaden sľub."zahundral.

   To mi je jasné.Každý chalan by v tej chvíli myslel len na jedno."Preto mám na sebe plavky." a ako vidím aj tie nalamujú tvoj sľub.

   Len prikývol a díval sa na cestu."Kde to vlastne ideme?"nedalo mi to, musela som sa opýtať.

   "To je prekvapenie."na chvíľu sa na mňa zadíval no vzápätí už hľadel na cestu.Aspoň, že je dobrý šofér. Nemám chuť zomrieť v aute s ním len preto, že by nedodržiaval rýchlosť a hľadel na mňa.Teraz si ho môžem aspoň pozorne poprezerať.Ale račej to neurobím.Stačil mi pohľad na jeho odhalenú hrud a mala som chuť skočiť po ňom ako nejaká zver.Takže pozerať sa naňho je zakázane.Nie sme predsa zvieratá.Ale ked ja ho tak chcem!Aspoň na jednu noc nech je len môj .....A potom ďalších tisíc.Tisíc a jedna noc...No tak to zas nie, liezol by mi na nervi. Onurko môj.

   Darina ukľudni sa.Sex bez lásky je o ničom,opakovala som si no márne.Ano sex bez lásky je o ničom.Teda aspoň ten ked som prišla o panenstvo bol o ničom.Človek s ktorým som ho prežila totiž ľúbil moju najlepšiu kamošku.Po mne len túžil.Bola to len túžba  a aj tá bola len s jeho strany. Chvalabohu, že si s tej noci veľa nepamätám.Ale na tom videu s ktorým ma vydieral som videla dosť.Nikdy by som sa takto nesprávala.Dal mi niečo do coli aby som sa uvoľnila a oddala som sa mu hoc som bola celí čas proti.Vyšlo mu to, zobral si ma proti mojej vôli a teraz som ja ta najväčšia suka, ktorú každý nenávidí.Ja zas nenávidím chlapov takých akí je on.Majetnícky hajzli.A Kristian je presne takíto tip, ide mu len o jedno.Pevne dúfam, že on sa ma nedotkne ak mu poviem nie!

   Celou cestou bolo ticho.Zrejme ani jeden s nás nemal čo povedať alebo lepšie povedané nechcel nič vravieť lebo by ho to dohnalo k túžbe.

   Asi po siedmych minútach auto spomalilo."Musíme vystúpiť tu.Dalej pôjdeme peši."vypol motor a už sa aj dral von z auta.

   Peši?"A to chceš ísť do lesa?"zavtipkovala som a zabuchla dvere na aute.

   "Ano, ale nie je to celkom les.Pod."podišiel ku mne a vykročil dopredu.Ani sa ma nedotkol.Tak fajn zatiaľ to je celkom fajn.

   Až na ten les.To vážne mieni ísť do lesa?A čo tam akože chce robiť?Len si tak sadneme na trávu-s húsenicami a červenými mravcami čo nás celých do kušu-a budeme hľadieť na nebo?Až teraz som si všimla deku v jeho rukách.No jasné.To ma chce pretiahnuť v lese?On sa už vážne načisto zbláznil.Tak na toto vážne niesom. Milujem mäkučkú postieľku a hlavne tmu a súkromie. Žiadne veveričky a lastovičky.Nie.

   Zmučene som si vzdychla.

   Rozosmial sa."Čo?"zadívala som sa na neho.

   "Len, že si tak pôvabná."uškrnul sa.

   Pôvabná?Čo to doriti znamená?To keby som tak vedela.Hlavne je to, že to myslel ako lichôtku.Takže s tím už začína.Táto hra ma vážne bude baviť. Vyzerá to zaujímavo, on je zaujímavý.

   "Ani ty niesi na zahodenie."skonštatovala som, čo si budeme klamať.

   "A predsa ma niekto zahodil."prehodil potichu.

   "Čo?"nechápala som.

   "Nič."potriasol hlavou, na tvári som mu na sekundu zbadala bolesť.Nadýchol a usmial sa."Tam hore na kopci,"ukázal prstom na kopec pred nami."moje obľúbene miesto."usmial sa, znova.No tentokrát nelietali žiadne iskričky.Čo som také povedala ,že ho to tak zabolelo.Vážne nie je na zahodenie čo v preklade znamená že je na zožratie.Kto by ho len mohol zahodiť? Žeby ho nechala frajerka?Ale on vážne nevyzerá akoby mal zlomené srdce.Ved ja to s neho ešte dnes nejako vypáčim.

   "To tam chceš liesť ?"zadívala som sa na žabky na mojich nohách.

   Svižne prikývol."Aj ty."

   "Pre prípad, že budem padať máš povolene dotýkať sa ma."spadnúť teda nemienim.

   Poobzerala som sa do strán a vykročila na cestu.Kristian mi išiel hned po boku."Tak to potom dúfam, že budeš padať."zase tie iskričky v očiach. Úplne ma očaril.

   Len som sa nad tím zasmiala a vykročila na kopec.Nebol zas až tak strmi.No nebola to zas ani prechádzka záhradou vísť naňho. Nepošmykla som sa, bohužiaľ.Asi som sa mala len tak spraviť, že padám aby sa ma mohol dotýkať.Vlastne ak chcem aby sa ma dotýkal stačilo by mu to povedať.Myslím, že by dlho nezaváhal.Len ja ho chcem tak trochu ponaťahovať.Nech vie aké to je ked mu každé dievča hned neskočí do náruče.

   Konečne sme došli na úplny vrchol. Rozhliadla som sa vôkol seba.Prestala som dýchať.Ta krása mi vyrazila dych.Hľadela som na krásnu lúčku s výhľadom na krásnu prírodu.Pod nohami som mala kopec fialiek rôznych farieb. Moja babina miluje fialky.Hned som si na ňu spomenula ako jediná s rodiny ma nezavrhla.Vždy som sa na ňu mohla obrátiť so všetkým.

   Zhlboka som sa nadýchla."Kra-sa to je.."slova sa zo mňa pomaly sukali.

   Kristian sa usmial."Som rád, že sa ti tu páči.Aj mňa to miesto očarilo."rozkladal deku blízko stromu s takou veľkou korunou, že na celej deke zavládol chládok.Je to tu nádherné, zrazu som si uvedomila, že by mi žiadne veveričky či lastovičky nevadili.Skôr by to bolo romantické.Chlapec vie ako na to.

   Kristian sedel na deke a opieral sa o kmeň stromu.Popritom na mňa hľadel s úsmevom-zase tím falošným ktorý rozdáva každému.Aj on sa zrejem snaží hrať no veľmi mu to nejde.A možno to vidím len ja ale niečo ho určite trápi.Možno preto sa chová takto. 

   Prisadla som si k nemu a oprela sa o kmeň stromu.Zapozerala som sa na kmeň za mnou a zbadal som písmenka vyryté v ňom.Boli tam vyryté iniciály K  A .Ziadne + či srdiečko.Len iniciály

   "Takže to dievča ťa zahodilo?"ukázal som prstom na A-čko.

   Zmučene sa na mňa zahľadel.Potom asi dva minúty tupo hľadel na tie písmenka.Nič nehovoril a ja som sa neodvážila otvoriť ústa.Ak človek mlčí možno to rovno pokladať za kladnú odpoved.

   "Nie."postavil sa a odišiel.

   Hľadela som na jeho chrbát ktorý sa mi pomaly vzďaľoval.Zastavil sa na okraji lúky a s rukami v nohaviciach hľadel pred seba.Na chvíľu mi ho prišlo ľúto.Videla som na ňom, že ho to ranilo. Nechcela som mu ublížiť.Ale koľko krát mi už on svojimi slovami ublížil.Veľa ale aj tak ho musím ľutovať.Hoc to zaprel bolo na ňom vidieť, že to bola ona kto mu ublížil.Alebo ešte stále ubližuje. Ktovie.

   Odkráčala som k nemu.

   Jemne som ho chytila za plece.Chcela som ho povzbudiť.

   Rýchlo sa otočil a objal ma.Ani som sa nestačila zadívať na jeho výraz v tvári.Ale to objatie, ešte nikdy ma neobjal.Sálala som jeho teplo a nádhernú vôňu-ktorej aj anjeli podľahnú.Bolo to tak príjemne cítiť ho blízko pri sebe.Oprela som si ruky o jeho nahú hrud a položila na ne hlavu. Zničene som si vzdychla.Ani neviem kde sa to vo mne nabralo.Som zviknutá dusiť svoje pocity ale teraz to nejde.V jeho náruči.

   Pomaličky ma hladil po vlasoch.Bolo to tak príjemne.Ale kde sa v ňom vzalo toľko súcitu.Možno je úplne iný ako som si spočiatku myslela.Ved aj o mne si každý myslí, že som štetka a pritom mám od nej poriadne daleko.

   Len sme tam tak stáli a zároveň sa o seba opierali.On ma hladil po vlasoch a ja som zo zavretými očami premýšľala nad tím aký sme si podobný.

   Obidvaja sme klamári.