Klamári 6.kapitola
22. 4. 2011
Rozhodla som sa provokovať ho!Ved prečo nie? Nahodila som na sebe mini šatôčky s veľkým výstrihom.Naozaj veľkým a ja som sa s ním cítila nepríjemne.A to už je niečo.Ale nech vidí o čo prichádza.Samozrejme, že topánky na podpätku nesmú chýbať.Síce tie v triede neuvidí na ne som zaťažená ja.Milujem topánky.Ach, dala by som za ne všetko.
Svižne som kráčala ulicou.Cítila som na sebe pohľady okolo idúcich.Väčšinou opačného pohlavia.Doslova som cítila ako sa oblizujú. No cítila som aj niečo iné.Tie vyčítavé pohľady dievčat. Niektoré som aj počula vravieť ,,Pipka Darinka ide." Hahaha, neposerte sa.Mala som chuť zakričať na plné ústa.
Rýchlo som vcupkala do školy a pri pohľade na hodinky, ktoré viseli rovno na múre oproti dverám sa mi až vlasy zježily. Ešte rýchlejšie som vcupkala do šatne.
Dominik sa už s toho svojho skorého ranného vstávania pomalý uzdravuje.Dnes ma dokonca zobudil až o pol siedmej. Potlesk!
Nedalo sa nevšimnúť si ho.Stál uprostred šatne a zvodne si ma premeriaval.Pozdraviť, nepozdraviť? Nech, začne on prví.Ja sa nikomu líškať nebudem síce....
Na sebe mal tmavo modrú košeľu, rifle ktoré mu perfektne sedeli a tenisky.Vážne vyzeral dokonale.Ktomu ten úsmev.Neodolateľný.
"Vyzeráš dobre."poznamenal a oprel sa o stenu.to Akože čaká na mňa?Prezuty už je, takže asi hej.Alebo na niekoho iného.Pevne dúfam, že na mňa.
No nehovorím, že je sukničkár.Ziadne ,,ahoj", ved načo? Ved aj včera išiel rovno na vec. Prečo sa tomu vlastne čudujem?Lebo mi to lichotí. Ach..
"To robíš náročky toto?"očami si ma znova premeral.
"Čo?"jasné, že viem čo myslí ale prečo ho neprovokovať?
"To, že chodíš polonahá."rozosmiala som sa.Jasne, že to robím náročky.Vyžívam sa v tvojom utrpení Kristianko.
Našťastie som sa už prezula, takže som mohla v pohode odkráčať preč zo šatne v ktorých sme snád boli už len my dvaja.
Chcela som vísť no zastavil ma.Pevne ma chytil za ruku a pritiahol si ma k sebe.Na tvári som zacítila jeho dych.Jeho telo na mojom.Ovládla ma túžba.Rýchlo som sa ju snažila potlačiť.
Zdvihol ruku k mojim prsiam.Mala som chuť mu dať, tu a teraz pri predstave kam tu ruku ukladá.Lenže on sa ma nedotkol.Len jemne prechádzal po mojich liniach asi 5 centimetrov od mojej žhavej pokožky.Chcela som naňho skričať nech už robí ale nebolo by to správne.Nie!
Hľadel mi rovno do výstrihu a usmieval sa.Asi videl dosť.Mala som chuť prehodiť si do výstrihu vlasy ako minule ale bolo by to hlúpe.Kedže som to bola ja kto si tie šaty obliekol.A ja som chcela by sa na mňa díval.Vlastne som chcela viac než pohľady.Chcela som ho celého, len pre seba.
"Prid dnes na kupko."konečne sa mi zadíval do tváre.
Nepýtal sa ma či prídem.Proste mi to oznamoval.Som preňho len hračka s ktorou sa chce pohrať, kedže si ju minule už kúpil.Viem, že potom hračku odhodí ale...Je ťažké odolať mu.
Zdvihla som obrvy."Čo?Nemôžeš?Tak sa stretnime niekde inde."navrhol.
Takže včera mi vynadal do kúrv a súk a dnes očakáva, že sa mu hodím do náručia.Hovorím, že je to idiot.A riadny hajzlík.Včera som preňho bola len vzduch či nejaké vzrušenie tak čo chce?Väčšiu pozornosť venoval môjmu bratovi ako mne.Takže teraz ked tu môj brat už nie je chce mňa?Uvedomuje si vlastne čo hovorí?
Vycítil môj spýtaví pohľad."Včera som mal nervy.Normálne sa takto nechovám."
Ochh..najračej by som mu rozbila hubu.Vošiel do mňa hnev."Ja ti nedám."skoro som až kričala.Chcela som povedať praví opak toho čo som povedala ale.."Chápeš?"s tvojim rozumom asi ťažko.V duchu som dodala.
"Chápem."zvraštil obočie."Len nechápem prečo klameš."tvár sa mu vyrovnala.
"Ja?"hnev sa stupňoval.Pravdepodobne už obaja meškáme na hodinu ale v tejto chvíli mi je to absolútne jedno.Mám chuť streliť mu.A potom mu roztiahnuť nohy.No uznajte, nie som normálna.
"Ty."zasmial sa."Hovorím ti, že predomnou túžbu neskryješ.V ľudoch sa vyznám." hovoríl vážne a zrejme to aj tak mysle.To je až tak vidieť ako ho chcem?Nemôže to byť vidieť.Som výborná herečka.Určite viem skryť nejaké primitívne vzrušenie.Nie, určite sa ma tím len snaží dostať.A darí sa mu to.
"V ľudoch?To myslíš dievčenské nohavičky?",najlepšia obrana je útok!
"Vyznám sa v obidvoch.V pohode ťa o tom presvečím."zízal mi na nohy a pomaly stúpal pohľadom nahor.V tej chvíli som bola nadovšetko vdačná, že som mala možnosť ísť na tak nenávidenú rodinnú dovolenku k moru a tam chytiť tú nádhernú bronzovú, ktorá zdobila moju pokožku.
"Nie dakujem. Nemám záujem."zamierila som do triedy a on mi rovno za zadkom. Nič nepovedal. Len mi zízal na zadok.Ako inak.On asi nič iné ako sex nepozná.
Ikvač jeden.Povedala by moja babka.Vždy ma takíto perfektní slovník.
Kristián zaklopal na dvere našej triedy.Spolu sme vošli dnu.
"Dobrý.."stihla som povedať predtým než mi učiteľ skočil do rečí.
"A vy dvaja kde ste boli?Máte šťastie, že som vás ešte nezapísal."povedal s vážnym výrazom v tvári.
"Zápchy nás dosť zdržali."prehovoril Kristián.Všimla som si sarkazmus pri vyslovení prvého slova.Možno som to počula len ja.Neviem.V poslednom čase mi vážne preskakuje. Barbora na mňa nenávistne hľadela.Obetovala som jej nenávistný pohľad.Už od prvého okamihu som vedela ako po Kristiánovi túži.Ten pohľad akým sa naneho dívala som dobre poznala.Vždy sa takto dívala na chalanoch ktorým chcela dať zapichať.Suka. V tom sme mi dve rozdielne.Ja to bez lásky nedokážem ona to zas nedokáže s láskou!
"Môžete si sadnúť."vyhŕkol nakoniec učiteľ.
Odľahlo mi.Nemám chuť tu teraz riešiť päť minútové meškanie.Barbora sa zvodne usmiala na Kristiána .Zbláznila sa?Obetoval jej to.Ale nebol to ten úsmev, ktorý som mala možnosť vidieť včera.Len jemne nadvihol kútiky úst.Oči sa mu nezmenili. Včera som v nich pri jeho smiechu videla iskričky.Také krásne trblietavé záblesky.
Zachmúrená som od kráčala na svoje miesto.Ak mu nedám ja tak mu Barby určite neodolá-a určite ani on jej.Zniesla by som to, že spal s mojou bývalou najlepšou kamoškou?Lepšie by bolo položiť si túto otázku:Ak mu dám znesiem to, že sa potom vyspí s mojou bývalou najlepšou kamoškou? Nie, nezniesla.Popravde vôbec mi som sa Barby nečudovala ak by to urobila len kvôli pomste.Určite si všimla, že sa mi Kristián páči.Až príliš dobre sme sa poznali. A aj ona miluje sladkosti.
Našťastie sa ešte normálne neučíme.Ved je to len tretí deň v tomto školskom roku.Lenže niektorí učitelia na to ohľady neberú. Vdaka Bohu nie je ich až tak veľa.Vôbec nemám chuť učiť sa pri takomto krásnom počasí.K tomu ma na Jar čakajú maturity.Matiku a slovinu ešte ako tak zvládnem ale anglinu? S tej som dočista vygumovaná.Poznám len základné slovíčka a aj tie sem- tam dopletiem.Proste som úplné dilino.
"Polomská, zobud sa!"učiteľ stál pri našej lavici a prísne na mňa hľadel.
Pohúžvala som sa na stoličke a zahľadela sa do učebnice.Čo sme to vlastne robili?Myšlienkami som bola úplne inde."Ano, pán učiteľ."
Pokrútil hlavou a vybral sa späť k svojej katedre Kristián sa otočil a na chvíľu sa na mňa zahľadel.S jeho pohľadu sa nedalo nič vyčítať.Nevidela som nič.Presne ako včera a predvčerom, ten pohľad sa nedá opísať slovami.Zrazu sa jemne usmial a otočil sa.
Hodina sa vliekla hrozne pomaly tuším aj slimák by bol v tomto rýchlejší.Učiteľ sa nám snažil vysvetliť nejaké problémy v dnešnej ekonomike či čo.Ako inak veľmi som ho nevnímala.Skôr som zo záujmom hľadela na chrbát pred sebou.Človeku ktorému patril tento chrbát som však vôbec nerozumela.Cez hodinu mi na lavici pristal papierik.
Dáš mi číslo?
Rodne?
Nie, telefone. Ale ak chceš môžeš aj rodné, nepohnevám sa!
Musela som sa zasmiať.Tomuto chalanovi vážne nerozumiem.Raz je až veľmi milí a inokedy až priveľmi protivný.Vôbec ho nechápem.
0903.......napísala som celé svoje telefone číslo. To rodne mať nemusíš.
Dik.
Načo ti bude?
Zavolám ti a ti dobehneš ak budem sám doma.
Na celú triedu som sa rozrehotala.Od srdca.Blázon.
"Darina máš nejakí problém?"spýtavo na mňa hľadel učiteľ a spolu s ním aj celí zvyšok triedy.Barborin nenávistní pohľad sa do mňa zabodával.
"Prepáčte. Len som si na niečo spomenula."ledva som udržala smiech.
"Na to si spomínaj doma alebo cez prestávku nie na mojej hodine." hovoril vážne.
"Prepáčte."sklonila som hlavu aby som sa pri pohľade na chrbát predomnou znova nerozosmiala.Schmatla som papierik a dalej písala.
Si blázon vieš.
Jeden pomaranč sa raz zaľúbil do Darinky mandarínky.Poznáš?
A ?
Ja som ten pomaranč a ty mandarínka.
Si vtipný!
Bolelo to.Nemyslel to vážne.Vedela som to.Ak človek ľúbi nejde mu len o sex.Počká.....
Prídem dnes po teba.Chcem ti ukázať jedno miesto.
Kristián, nejde to....
Sľubujem, že sa ta ani nedotknem.Sľubujem!
Nemohla som nato odpísať.Čo by som aj odpísala.Neverím mu.Síce ho nepoznám dlho, tích pár dni mi stačilo nato aby som zistila aký je.A tím nemyslím jeho dobré stránky.Zlo u neho víťazí nad dobrom.Bohužiaľ.Túžim po ňom ale potrebujem aspoň na chvíľu cítiť, že ak sa mu oddám nebude to také ako naposledy.
Zízala som na Barborku a jej poskokyňu Lenušku. Lena ma krátke čierne vlasy a zelené oči. Nebola práve najkrajšia no chalani po nej z neznámych dôvod aj tak túžili.Bolo samozrejme, že sa s Barborou- po tom čo opustila mňa- dala dokopy.Sú si hrozné podobné.
"Nemá niekto pero?" rozkrikovala sa Barbora na celú triedu.
"Ja mám."zrevala Katarína vedľa mňa.Vie aj rozprávať?Zvláštne.
Barbora sa postavila a vybrala sa k našej lavici s Lenou za svojim tlstým zadkom.Prešla k našej lavici a zobrala si pero z Katkinych rúk.
"Tak čo Darinôčka ako sa máš?"škerila sa na mňa.Lena zatiaľ stála poslušne vedľa nej ako jej verný pes.
"Ja sa mám výborne.Ale ako vidím ti asi nie, tie kruhy pod očami hovoria veľa." vzdychla som si.
Tupo sa zasmiala."No vieš ja narozdiel od teba mám aj spoločnosť."
Tá krava vážne nie je normálna.Takto ma provokovať.Tích chalanoch ktorých som po tom dni odmietla už ani račej nepočítam.Ktovie či Kristian bude patriť medzi nich.
"Spoločnosť?To myslíš tích ubožiakov, ktorý s tebou spia len preto, že im žiadna iná nedá." Kristian práve vkročil do triedy s úsmevom na tvári. Žmurkol na mňa.Sadol si na svoju lavicu tak, že mohol pozorovať celú scénku čo sa tu odohrávala.
"Čau Barborka."prehovoril na Barboru.Nesmial sa ale ta Barborka?Sukničkár jeden. Idiot. Prečo si vlastne kvôli nemu lámem hlavu?Lebo je tak ohromne sexy, záhadný a mnoho dalších vecí.
"Ahoj Kristianko."Barby naňho zvodne zaklipkala mihalnicami.Potom sa opäť obrátila na mňa."Ak si dobre spomínam s takýmto úbožiakom si spala aj ty."hovorila ostro.
Ano spala ale nebolo to celkom s mojej vôle."Spala."vyhlásila som.Na Kristiana som sa ani nepozrela.Hľadela som do nenávistných očí Barbory Vrcholskej."a musím povedať, že aj v posteli to bol slaboch."ledva som to vyslovila.Každé jedno klamlivé slovo bolelo.Pocítila som na sebe Kristianov pohľad,nevnímala som ho.Môžem sa na všetko zvysoka vy...
"Suka."vyhŕkla Barby.
Tak toto nie.Už mám dosť tích jej urážok.Nikto o mne nebude hovoriť takéto veci."Čo hovoríš?"postavila som sa oproti nej.
"Ze si sprostá suka."smiala sa."Čo si hluchá?"dodala Lena.
"Do toho teba nič."zízala som na Lenu.Zúrila som.Ak by tu teraz niekto stál-medzi mnou a Barborou-tak mu jednu poriadnu čapnem.Vlastne by som mala čapnúť aj Barbore, už dávno nie sme také kamošky ako kedysi.Tak prečo nie.
"Suka?A to len preto, že som dala tvojmu frajerovi,"prstami som naznačila úvodzovky."lebo u teba útechu nenašiel?Nemôžem zato, že každý od teba uteká ku mne."hodila som nanu ľútostivý pohľad.Nedám na sebe predsa poznať ako ma to vyviedlo s mieri.
Videla som ako to v nej vrie.Tuším aj menila farbu.Najprv bola celá červená a postupne sfialovela. Kristian sa začal smiať.
"Zbožňujem ak sa ženy hádajú, je to tak sexy."prehovoril.
"Sexy?"povedala som spoločne s Barborou.Sem-tam sa ešte prejavia zvyšky toho aké sme si kedysi boli blízke.
"Čo ste vy dve prepojené?"spýtavo na nás hľadel.Mala som chuť ísť za ním a jednu mu vlepiť.Namiesto toho som sa však zadívala na Barbru.Aj ona sa dívala na mňa.Vedela som čo sa jej práve odohráva v hlave.Aj ja som si ihned vybavila naše spomienky na staré časy.Ona vetu začala a ja som ju dokončila,alebo naopak.Vždy sme boli nejako zvlášť prepojené, ako dvojčatá.
"Si skorí chlape.Toto robia už od 1.ročníka na základke."zapojil sa do diskusie Kamil.Zrejme sa mu už huba rozviazala po tom včerajšku.
"Kamil, drž hubu."vyhrkli sme naraz.No super, ešte to nám chýbalo.Musí sa mi pliesť do mysle však?Povzdýchla som si a od kráčala na miesto.Barbora zrobila to isté,opakovací somáár.
"To je čudné."Kristina sa díval namňa.
"V tejto triede sa dejú len čudné veci."teraz sa už na mňa dívala obaja.Nemajú čo robiť?Nech hľadia na Barborku.Na šťastie sa už obidvaja zvliekli na stoličky a začali sa smiať.
Aká som len bola hlúpa ked som si myslela, že tento rok bude prechádzka ružovou záhradou.Je to skôr prechádzka peklom.
:o)
(jajús, 26. 4. 2011 17:57)