Klamári 5.kapitola
18. 4. 2011
"Mate nejaké nápady, kam ísť?"kľakol si dole k Dominikovi a usmial sa na neho. Zrejme neklamal ked hovoril, že deti ma rád a oni ho milujú.Som toho svedkom len asi 30 minút a vidím to.Vážne ho milujú-teda aspoň môj brat si ho určite obľúbil a verte či neverte dostať sa do jeho priazne, hoc ma len 5 je hovädsky ťažké.
"Podme hádzať kamienky do potôčika."navrhol Dominik.
"Súhlasíš?"zapozeral sa na mňa Kristian. Záleží vlastne na mojom názore?
Pokrčila som plecami.Aj tak sa tam budú baviť len oni.Mňa budu ignorovať, všakže? "Môžme."povedala som nakoniec.Musím predsa deťom urobiť radosť.
"A kde je tu nejakí potôčik?"Kristian sa síce rozprával s Dominikom ale odpovedala som mu ja."Nie daleko.Podte za mnou."vkročilia som pred nich.
"Fajn."
"Zoberieš ma na koňa?"spýtal sa ho Dominik.Tak toto ked poviem doma (vlastne nepoviem,bol by len zbytoční krik a otázky) ako by sa otecko náš milovaní čudoval.Dominik priam nenávidel ak ho niekto bral na kona.Vraj ako ona vravieval, citujem,,Mam vlastne nohy.Chlap to zvládne."......A vysvetľujte mu to...Na svoj vek je vyspelí to nám len jednoducho odvetila doktorka ked sme sa jej pýtali prečo sa takto správa.Ano, chodíme s ním k psychiatričke. Ak váš brat už ako 4 ročný miluje hokej a vie sa korčuľovať lepšie ako ktorýkoľvek starší korčuliar do 10 rokov je to čudné a ešte k tomu ak ho porazí.V rukách ma takú silu, že ak vás udrie prisilno zjaví sa tam modrina, je to dosť zvláštne.Otecko sa obával toho aby nemal nejakú zvláštnu chorobu ktorá sa takto prejavuje.Ano, je to vyšinuté ale je to moja rodina.Človek si rodinu nevyberá!Ale fakt je, že Dominik je vážne veľmi múdri s nadpriemerným IQ a talentom na šport.Proste praví opak mňa.Nie len že mam malé IQ ale k tomu som ešte aj mizerná športovkyňa.Ak mi niekto na basketbale hodí loptu proste sa len uhnem, račej sa ju už ani nepokúšam chytiť.Ved aj tak by sa mi to nepodarilo.A tak som sa aspoň oslobodila od telesnej výchovy. Učiteľ ma už račej nenecháva len si tak odbíjať o strop, minule som totiž nešťastnou náhodou odbila loptu tak , že ho zasiahla rovno do hlavy. Priznávam, možno to bolo trochu úmyselné.Ale kto by takúto šancu nevyužil?Myslím ,že všetci by jej podľahli.
Zacítila som Kristianov pohľad na mojom zadku.V duchu som sa usmiala.Tak fajn, tomuto zvláštnemu chlapcovi možno dám zapichať(trochu čudné slovo ale ako to inak nazvať?) hoci bez lásky.Bez lásky s jeho strany.On ma račej môjho brata ako mňa.Takto to bohužiaľ vyzerá.
Zbadala som potôčik ako ho ti dvaja nazvali.Čo tu vlastne tí dvaja blázni chcú robiť?Hádzať žabky?Len nech ma do ničoho nenútia.Iba tak sa strápnim.Proste to neviem.Kedže som úplne nemehlo na šport.Ani len tento maličký potôčik-mohol mať tak jeden meter a pol-som sa vždy bála prejsť síce na vode boli naukladané kamene cez ktoré to išlo v pohode.Som strašný bojko.Ale kto by nebol ak by na telesnej skočil vždy najviac meter či už v skoku do diaľky alebo s miesta?Ja teda som hrozný bojko aj ked tak možno na prvý a asi ani na druhý pohľad nevyzerám.
"Už sme tu."zastala som a zahľadela sa na dvoch chalanov ktorý zrejme viedli veľmi zaujímavú konverzáciu, že si ani len nevšimli čo som povedala."Už sme tu."
Obidvaja zdvihli hlavy v jednej sekunde?To si nacvičovali či čo?
"Ideme si hádzať žabky?"navrhol Kristian práve to čoho som sa tak obávala.
Dominik svižne prikyvoval hlavou."Naučíš ma to?"zmučene sa na svojho Kikiho zadíval.
"Jasnačka pod.Nájdem si nejakí ploský kameň."vybrali sa k potoku.Sadla som si na starý peň duba ktorý tu bol. Vždy som tu ako mal sedávala a otecko sa ako inak frajeroval čo všetko ma naučí pred maminou.To bolo predtým kím zistil aké som drevo.možno preto sa tak obával o Dominika rozdiel medzi nami je priepastí , teda v športe a šikovnosti.
Bola to ohromná zábava, hľadieť na nich a dívať sa ako to Kristianovi šlo.Tuším hodil žabku aj šesť krát za sebou.Dominik na neho len užasnuto hľadela a musím sa priznať že sčasti aj ja.bol pri tom ohromne sexy.A ten úsmev, och ak to bude chcieť nebránim sa.Alebo?
Netrvalo dlho a už sa to darilo Dominikovi hoci nehodil žabku až šesť krát za sebou, tri krát je podľa mňa aj tak dosť.Síce na jeho talent by možno zvládol aj tích šesť.
Ani som si nevšimla kedy Dominik odišiel na ihrisko za chlapcami na druhej strane potôčka a hral s nimi futbal.No už zrejme vyhrával ked s a stál pred bránkou súpera a nahlas sa smial až sa chytal za brucho.Po kom to dieťa je?
"Vieš to?"Kristian stál predo mnou a usmieval sa.
Za pokus to stojí.Musím sa o to predsa aspoň pokúsiť nebudem tu sedieť ako hlupaňa a kivať hlavou....nie...Síce môj boj je vopred prehratí.
Podal mi ploský kameň.Zobrala som ho z jeho ruku a na malú chvíľu som zacítila teplo jeho drsnej pokožky.Náádhera.
"To som zvedavý."vyhlásil.Haha ha....aspoň sa bude mať na čom smiať.
Naklonila som sa a hodila.
Nič.
Ako inač, nechápem načo som to vôbec skúšala.Aj tak sa mi to nikdy nepodarí. Povzdychla som si a otočila sa, že Kristianovi niečo ironické poviem ked v tom stál rovno za mnou.Strhla som sa.Naše tela boli od seba vzdialené možno desať centimetrov.Pery mal tak blízko stačí sa len trochu nakloniť a...nie, nebozkávam sa!
"Ukážem ti to."v ruke už držal ďalší kameň ktorý mi podal. chytil ma za ruku a spolu som mnou sa trochu naklonil.Naše telá sa tentokrát už úplne dotýkali.Cítil som jeho teplo všade. Ovievalo ma ako horúčka.Ruku zdvihol spolu s mojou rukou a nastalo prekvapenie.
Urobila som žabku.s jeho pomocou skočila dva krát."Waw"vyhlásila som nadšene.
"Celé roky som to skúšala a..."jeho pohľad ma zastavil.Zbadal som v ňom túžbu a to ma vyľakalo, ani neviem prečo.Proste ma to vyľakalo a potom.
Naklonil sa ku mne a znova ma pobozkal.Tentokrát však na krk.Jednou rukou ma objímal a tlačil ešte viac k seba a druhou sa mi snažil dostať pod tričko.....
Zacítila som jeho dotyk pod mojim tričkom.Zbláznil sa? "Nie tu."zašepkala som. Ledva som samu seba počula.Ešte by nás mohol niekto vidieť.Čo by si len Dominik pomyslel ak by toto uvidel?Čo by si len ľudia pomysleli?Ešte viac by ma ohovárali a vyhadzovali to rodičom na oči.už aj tak som toho mala dosť.
Kristian sa zrejme tváril, že ma nepočul kedže ruka mu išla čoraz vyššie.A jeho ústa na mojom krku boli čoraz vášnivejšie.Ruky som si položila na jeho hrud a jemne ho odtlačila."Nie."povedala som už pevným hlasom a vôbec nie potichučky."Ak raz poviem, že už stačí tak stačí!"vošiel do mňa hnev.
S frajerskym úsmevom sa na mňa díval."Povedala si nie tu a nie, že mám prestať a v tom je sakramentsky rozdiel."uškŕňal sa.
"Nie je v tom žiadny rozdiel, ak raz nie tak proste nie."ledva som sa ovládla a neziapala som naňho.nikto si ku mne toto nebude dovoľovať.Rozprávať sa so mnou takto!
"Nie tu.Takže večer u mňa?"úsmev mu s tváre neschádzal.
"Si hluchý či čo?Nie a bodka."rozhodla som sa predsa len nejako prejsť cez ten jarok, zobrať Domina a padať odtiaľto preč.Namyslení pokrytec.Čo si len o sebe myslí?Že mu každá len tak roztiahne nohy preto aký je úchvatní,sexy a .......Bože! Ano túžim po ňom ale nie takto.niekde pri potôčku a svedok bude môj braček.To rozhodne nie.
"Ty si ale riadne tvrdohlavá.Aj tak ta dostanem!"posadil sa na kmeň duba.
Akoby som bola jeho obeť či čo.Hračka na ktorú si našporí a potom si ju kúpi. Čo nechápe, že ja nie som taká.Koľko krát to mám opakovať."Nie som kurva.Nedám hocikomu a už určite nie tebe."
"To musím začať chodiť s tvojou kamoškou aby som ta mohol pretiahnuť?" zvýšil hlas.Bol odmeraný,chladný a zlý.Nedal mi ani šancu na odpoved...chvalabohu asi by som mu poriadne vynadala a poslala ho kadeľahšie(to by nebolo až také zlé keby som to vedela)."Vážne sa mi nechce čakať.Pozri, ja vždy mám to čo chcem.A teraz chcem teba.Presnejšie povedané tvoje kozy a zadok.Bude jednoduchšie ak mi jednoducho dáš.Chápeš?Nemusíš sa na nič hrať aj tak viem, že by si mi raz dala.Vidím to na tebe ako po mne túžiš.Bohužiaľ nie som slepý.Tak jednoducho večer príd a nehraj už to divadielko, že niesi suka.To môže povedať každá ale ti určite nie." jeho slová sa mi priam zabodávali do srdca.Rezali mi ho na kúsky.
Uvedomoval si vôbec čo povedal?Jasne, že uvedomoval ale bolo mu to zrejme jedno.Rozhodla som sa ignorovať jedovatosť jeho slov.S k ľudom som sa na neho zahľadela a snažila sa aby sa mi hlas netriasol."Ak ma niekedy večer uvidíš, tak jedine tak vo sne.Ja neklamem, narozdiel od niekoho.Vieš mysli si čo chceš.Pre mňa za mňa aj to, že som suka.Je mi to absolútne jedno.Názory vygumovaných primitívnych úbožiakov ako si ty sú mi ukradnuté."v tejto chvíli som dakovala bohu zato, že som talentovaná aspoň na to herectvo ked už na nič iné.To je v živote najdôležitejšie, zahrať správne svoju rolu.A to mi ide perfektne.Smiať sa ked ma človek chuť plakať.
"Jasne ked ti niekto povie pravdu tak sa na serieš .V pohode."hovoril už normálnym hlasom.
Len som si odfrkla.On už len vie či ja klamem alebo nie.Nech ide kade ľahšie. Pobrala som sa na druhí breh za Dominikom.Nemienim tohoto nadutenca znášať už ani len minútu.
Ešte šťastie , že som si nezobrala opätky asi by som sa zabila.Stupila som na prvý kameň.Fajn teraz už len dva.Noha sa mi pošmykla.Bože, ja som ale kiľavá. Zachytila ma jeho ruka.Jeho ruku som mala obtočenú okolo pása.Jednoducho si ma prehupol na ruky ako nevestu a vysadil ma až ked sme prešli cez potôčik.
"Asi som ťa nemal zachytiť, sorry.Síce pohľad na teba a mokrú by stal za ten pád, niesom až takí idiot.A mysli si čo chceš."povedal s vyrovnanou tvárou a od kráčal za Dominikom.
"Dakujem."zašepkala som tak aby ma nepočul.Musela som mu to povedať(slušnosť mi to kázala) no zároveň som nemohla.
Chvíľu som tam len tak stála a čumela pred seba.Pred chvíľou mi vynadal a teraz sa už so mnou normálne baví.Ooo, to je ale idiot.Išla som zaním ale nie veľmi blízko, nemienim ho ani len cítiť.
"Dominik, ideme domov."zastali sme pri ihrisku.
"Čaute."pozdravil chalanov a rozutekal sa k nám.Presnejšie povedané, skočil Kristianovi do náručia.
"Hop."usmial sa.
"Odprevadíš nás?"opýtal sa Dominik.
"Nie, ideme sami.Domino prestaň vymýšľať."
"Jasne."stále sa smial.Zložil si Dominika dole s rúk a chytil ho za ruku."Len by budeš musieť povedať kadiaľ mám ísť."
"Supééééér."zahlásil a už ho aj viedol za ruku prečo odo mňa.
Bola som pre nich len vzduch.Ani jeden s nich si ma za tu celú cestu nevšímal. Bavili sa o nejakých hrách na počítači.Dominik mu vysvetľovať ako veľmi miluje hokej. Vraj aj Kristian ho ma rád.Tak sa dohodli, že ak už bude ľad tak si ho pôjdu spolu zahrať.Vraj ho Dominik porazí.
"A kto ta to všetko naučil?"dalej sa vypytoval Kristian.
"Darinka."Dominik sa obrátil ku mne a usmial sa tím jeho šibalským úsmevom s vycerenými zúbkami."Začal som s ňou pozerať hokej a potom mi kúpila hokejky, korčule a naučila ma všeetky pravidla."bolo som šťastná.Ona to všetko som urobila ale Dominik si to pred málo kým priznal.Všade hovoril, že sa to naučil sám.Síce pravda bola iná.Preto ma potešilo, že tentokrát povedal úplnú pravdu.
"Hmm.Takže dalšia fanúšička."usmial sa na mňa.Čo to ma znamenať? Nechcel náhodou povedať,,Takže dalšia suka"...Ale to pred mojim bračekom nemohol všakže?...Nechápem prečo sa s ním vôbec baví a k tom ešte s takýmto záujmom. Čo si myslí , že tím dosiahne?Alebo ho to vážne baví?...Neviem.
"Čudo, že si si to priznal."povedala som Dominikovi na toho nadutenca som ani nemrkla.
Zaškeril sa a dalej pokračoval v rozhovore s Kristinom.Tentokrát už o niečom inom.Aspoň, že nekecajú o mne.Ešte mu Dominik prezradí to čo som mu povedala. Máme také malé tajomstvo.Jedine on vie čo sa s v ten večer alebo skôr noc stalo. Nepovedala som mu to od do slova a trochu som to zmenila ale význam to malo ten istí.Nebudem predsa bratovi hovoriť o sexe.Nie to ked ma ešte len päť rokov. Sľúbil mi ,že to nikomu nepovie aj on sa mi sem-tam s niečim priznal.Napríklad ako sa mu páči jedna jeho spolužiačka zo škôlky.Nejaká Vaneska.Musela ho riadne očariť ked sa mi a tím priznal.Vždy sme mali dobrý vzťah.Ale len dobrý, nič viac.
Mlčky sme kráčali ulicou.Lepšie povedané ja som mlčala oni stále kecali nevnímajúc ma.Aj vzduch by si všimli skôr.Kristian nás odprevadil až po odbočku na našej ulici. Dalej som mu to nedovolila. Ešte by mu môj milovaný otecko vynadal a potom by si samozrejme zobral na mušku mňa.Stále mi neveria.
Budem musieť pozbierať všetku odvahu sveta aby som do tej školy dotrepala.viem, že zase budem civieť na ten najkrajší chrbát predo mnou. Ano, páči sami.Musím uznať, že ma vážne zaujal. Výzorovo .Po duševnej stránke je to hrozný idiot.Jedným slovom sukničkár.Ani nechcem vedieť koľko dievčat mu už podľahlo, oddalo sa mu.Ale priznávam aj ja by som sa mu s radosťou oddala.Ale bez štipky lásky?Nie som kurva.Len mu nedokážem odolať.Aké len bolo ťažké neobetovať mu ten bozk. Kurevsky ťažké.Čo sa to so mnou deje?Ako nie žeby som doteraz bola bohvie aká svätá ale toto? Vyspať sa s niekym len preto lebo sa mi chce?Nakoniec skončím opustená s deckom na krku.Deti vážne nemusím.Niežeby som ich nenávidela či niečo podobné, to nie ale vážne nemusím byť v ich spoločnosti.Naopak Kristian ich miluje a deti milujú jeho.Aj ja ho milujem!Lepší vtip som v živote nepočula.Aspoň, že je vtipný a nie nejaký idiot čo v kuse len sedí za compom. Tích kockáčov vážne nemusím.ale povedzme si pravdu.On je ešte horší než nejaký kockáč.On ma narozdiel od nich priťahuje a zato ho nenávidím.Idiot.
=P
(Rika, 22. 4. 2011 18:06)