Klamári 4.kapitola
14. 4. 2011
Pozrela som sa na mobil.15:18.....ten si vážne dáva načas.Ale čo ma po ňom aj tak by som tu musela s Dpminom prísť.Srať naňho.Keby to tak šlo.Nechápem čo sa mi na ňom tak páči, ešte k tomu ked je takí protivní.Ale posledné hodiny vôbec nebol protivní, práve naopak.Nejako často sa mu tie nálady striedajú a to neznášam.
K tomu mi ešte Domino začne robiť nervy a je to všetko dokonale zbabrané.Práve pred chvíľou vykopol jedného chlapca s hombalki a akoby náročky on sa musel s plačom rozutekať za mamou.A vy vysvetľujte...No čo som jej mala povedať?Prepáčte mrzí ma to.A ona že: Takéto deti by sem ani chodiť nemali. Nech ide do riti akoby som ja mohla za jeho správanie.
Zatvorila som oči a skúsila všetko vypustiť s hlavy.
"Čauko."pozdravil ma známy hlas.
Nehľadela som naňho, ani som sa nehla.Ak by som naňho čo i len jedným očkom mrkla, srdce by sa mi šialene rozbúšilo.A ja nechcem aby si to všimol.Však?"Ahoj."
"Ako si sa mala?"
"Fúú, nechci vedieť.Ty?"nemienim mu vysvetľovať to čo pred chvíľkou vyviedol môj anjelik.Alebo skôr diablik?Ano,určite to druhé.
"Fajn.A čo sa ti stalo?"pousmial sa, nemusela som sa naňho ani pozrieť a vedela som to.
Zasmiala som sa no stále som hľadela kamsi do slnka."Vidíš tu mamu s tím malým chlapcom čo plače?"
"Hej."povedal váhavo.
Povzdychla som si."Domino ho vykopol z hojdačky.A to vykopol myslím doslova."
Rozosmial sa."Vážne?"
"No nie, žartujem."
"Rodina sa nezaprie."stále sa smial.
"Asi ano."pousmiala sa som sa.
"A ktorý je tvoj brat?"
Práve som mu išla odpovedať ked mi skočil do reči."Myslím, že ho vidím.Práve sa hombe po stojačky."
"Čo?"rýchlo som sa postavila až sa mi hlava zakrútila.Domino vážne stal na hojdačke a v pokoji sa hombal. Vyzeral , že mu vôbec nevadí to ,že môže každú chvíľu spadnúť a rozbiť si hlavu.Ved prečo by aj malo?Achh.
Kristian sedel vedľa mňa-síce teraz už sedel tam kde som aj ja pred chvíľou sedela.Usmev mu s tváre nezmizol.Stále sa na mňa jemne škeril.Bola som očarená.
"Zlez s toho!"kričala som na Domina ked som k nemu prišla.
Pokrútil hlavou a rozhombal sa ešte viac.
"Prestaň lebo pôjdeme i hned domov."schmatla som ho a zložila s hojdačky.Začal ma kopať.To je preňho typické."Prestaň!"
Položila som ho na zem.Nemienim byť cela okopaná."Takto nič nevyriešiš."začula som spoza seba.
"A ako to mam vyriešiť?S ním sa to proste nedá."s hnevom som sa obrátila na Kristiana.
Povzdychol si."Ja sa s nim skúsim porozprávať."nadvihla som obrvy."Čo?"
"On sa s tebou nebude baviť."pokrútila som hlavou.
Nechápem o čom by sa tak oni dvaja mohli rozprávať?Je medzi nimi 14 ročný rozdiel a ako poznám Dominika ani sa k nemu neozve.Nebaví sa s ľuďmi ktorých nepozná.Nie preto, že mu to mamička zakázala.Jednoducho na nich serie.
Pousmial sa."Bude.Nechaj nás."začudovane som sa na neho pozrela no poslúchla som ho.Odišla som si sadnúť na lavičku.Dúfam ,že s tej diaľky aspoň uvidím či otvára ústa- Dominik.
Kristian si sadol vedľa neho na hombalku.Neprelomí sa s nim?Asi nie,ved aj ja na nej cez leto sedávam.Nad čím to rozmýšlam? Somariny, somariny.To ten stres.Hovno.
Rozprávali sa.Normálne viedli konverzáciu.Dominik vyzeral byť kľudni až veľmi.To sa mi nejako nezdá.Nikdy len tak neposedí a teraz?S kľudom hľadel na Kristian ktorý mu stále niečo vykladal.Nechápem čo mu to tam hovorí.A ,že to Dominika takto zaujalo?Musí to byť niečo extra.Ved ja sa ho nato opýtam ked prídeme domov.a beda mu ak mi to nepovie.
Stále sa rozprávajú.Trvá to už asi 10 minút.Už aj Dominik sa k nemu prihovára. Normálne sa sním rozpráva.So mnou sa nikdy normálne nebaví.Vždy po sebe len kričíme.Nechápem to!
Ťapli si a začali sa smiať. Obidvaja naraz.Zízala som na nich s otvorenými ústami. Neuveriteľné.Akoby to ani nebol môj brat.Neposlušný,malí postrach Denis. Domino niečo Kristianovi povedal a on prikývol a postavil sa s hojdačky.Žeby už nechcel aby bol pri ňom? Nie,išiel ho rozhojdať.Žasnem!
Postavila som sa.Idem k nim už to dlhšie nevydržím, len tak tu sedieť.
Sadla som si na hojdačku."Už ste do kecali?"zadívala som sa na Kristiana ale ani mi nestihol odpovedať ked v tom už Dominik skákal z hojdačky a skočil na mňa.Skočil a pevne ma objal.Zízala som ako nejaký vyplašený jeleň.On ma obíma?Ako dlho to už neurobil.Veľmi dlho!
Chytila som ho za čelo."Máš horúčku?",nemal.Vedela som to ale čo ta zmena tak zrazu len po jednom rozhovore s akýmsi chalanom?Nesedí mi to.
"Hovoril som ti."ozval sa s úsmevom Kristian.
A zrazu....Dal mi pusu.Dominik mi dal pusu.Síce len na líce ale dal.Mne.Tuším mu preskakuje, toto nie je možné."Čo to?"začudovane som sa pozrela na Kika.
Pokrčil plecami."Jednoducho viem dobre kecať a deti ma milujú."zahľadel sa na mňa. "Vlastne aj ty."začervenala som sa.
"Prekukol si ma."rozhodila som rukami s úsmevom na tvári a aj v srdci.Dominik sa už hral na pieskovisku.
Podišiel ku mne.Stal nado mnou a stále sa usmieval.Naklonil sa ku mne a ja som pocítila jeho jazyk v mojich ústach.Ale nemohla som.Nemôžem mu to obetovať. Skrátka to nejde.Spomienky!
Krásne.Síce iba s jeho strany.
Odtiahol sa zadíval sa mi do očí,tento krát už bez úsmevu.Ked sa smeje je krajší.
Nadvihol obočie a len sa chmúril."Fajn."odvrkol.Sadol si na hombalku a tupo hľadel pred seba.Presne tak ako včera.Ignorujúc všetko navôkol.V jeho očiach som vedela len tmu,čiernotu jeho vnútra,zlo.Ano zlo.Ale on nie je zlý.V žiadnom prípade by nikdy nič zle neurobil.To viem.Len som ho naštvala.Prečo sa vlastne čudujem?
"Ja..."hľadela som do zeme.Ako mu to mam vysvetliť, nejde to."Proste nemôžem."
Ironicky sa zasmial."Aha,už chápem."rozosmial sa.
Dám ti čo len chceš ale toto nemôžem....nie toto mu určite nepoviem."Ja sa proste nebozkávam len tak s hocikým."to som asi nemala.Do riti!
Nadvihol obočie."Takže ja som len tak hocikto?"
Čo mu mam na toto odpovedať."Ved sa poznáme dva dni."Pravdu.Síce pre mňa nieje len tak hocikto,nechcem to týmto bozkom z kaziť.
"Podme sa niekam prejsť."postavil sa a zakýval Dominikovi aby prišiel k nám. "Račej." dodal.
Dominik hned pribehol."Podme na zmrzlinu.Máš rad zmrzlinu?"rozprával sa s Dominikom.Mňa ignoroval ako keby som tam ani nebola.Uvedomuje si vlastne, že je to môj brat?Pochybujem.
"Anoooo.Milujem zmrzlinu."smial sa Dominik.Podal Kristianovi ruku a spolu kráčali von z pieskoviska.Mam ísť za nimi?Asi ano,preboha ved je to môj brat. Musím ísť s nimi ale načo ak ma obidvaja ignorujú?Aj tak som im len na obtiaž.
Vybrala som sa za nimi.Musím sa o Domina postarať či už sa mi to páči alebo nie.Nechce si Kristian náhodou dohodnúť rande s mojím bratom? Určite si s nim rozumie lepšie než so mnou.Ale bohužiaľ ma len 5 rokov takže by to asi nešlo. A Kristian v žiadnom prípade nevyzerá ako gay a určite ani nie je.To viem na sto percent.A už úplne môžem vylúčiť nejakého chlapa čo znásilňuje deti.No fuj.
"Cokoladovúúúú."počula som kričať Dominika ked som ich konečne dobehla prechádzali práve cez cestu.
"Vieš, že ti by si nemal jesť zmrzlinu."pozrela som s na Dominika.
"Ale Kiki mi to dovolil."usmial sa na Kristiana.
Začudovane som sa naňho pozrela."Kto?"Aký kiki?To sú tie cukríky nie?
"Kiki."hodil sa Kristianovi okolo nohy.On sa len rozosmiala zobral ho na ruky. Sníva sa mi?Začudovane som ich pozorovala.Takže Dominik dal Kristianovi už aj prezývku. Čo mu ten chlapec natáral, že si ho takto obmotal okolo prsta.Ja som to nedokázala za celých päť rokov a on len za pár minút.
Kristian mu štuchol prstom do nosa a obidvaja za začali ešte viac smiať.Bolo to nádherne pozorovať ich takto.Síce ani jedného z nich som nechápala oni dvaja si asi perfektne rozumeli.
"Lenže Dominik nemôže zmrzlinu."obrátila som sa na Kristiana.
Zachmúril sa na mňa.Ale dobra správa bolo už aj to, že si konečne uvedomil že tam stojím aj ja."A čo si ti jeho matka?"vyštekol.
Obidvaja na mňa zachmúrene hľadeli.Akoby sa proti mne spriahli.
Snažila som sa tváriť vyrovnane a ignorovať ich namosúrene pohľady.Kristianovi by už snád mohlo dôjsť, že ak niečo poviem tak to nehovorím len tak do vetra.Nie?Asi nie.Ved aj on sám sa správa ako jeden veľký pubertiak a sukničkár.Čo on tomu môže rozumieť.
"Som jeho staršia sestra.A ak hovorím, že nemôže tak nemôže."hľadela som Kristianovi do oči.
Zapozeral sa na Dominika."Prečo nemôže?"hlas mal stále o niečo vyšší.
"Ma alergiu.Ráno by sa zobudil s vyrážkami po celom tele a vôbec to nieje príjemne .Však Dominik?"zadívala som sa pre zmenu na toho menšieho šibala v náručí toho veľkého.
Zatváril sa kyslo."Už nechcem zmrzlinu."opäť sa na mňa zachmúril.
"To som nevedel."Kristianovi zmizla zachmúrena tvár a nahradila ju uvoľnená, "Prepač."dodal ale nepovedal mi to do oči.Zase hľadel kamsi pred seba.
"Čo?Nerozumela som?"asi som ho nemala provokovať ale naštval ma.Tak mu treba, idiot.Ako keby on bol najmúdrejší.Tvári sa ako Boh.
Zadíval sa na mňa s jemne nadvihnutím obočím a miernym úsmevom."Prepáč."
Chvíľu som len hľadela pred seba."Tak fajn.Odpúšťam."
Rozosmiali sme sa.Všetci traja.Neviem kvôli čomu sa smial Dominik ale bolo to fajn.
Pomaly ma začínalo bolieť brucho.Už dlho som sa takto nezasmiala.Stavím sa, že ani jeden s nás nevedel prečo sme takto vybuchli, nie len Dominik.
Kristina ma chytil za ruku.Okamžite som sa prestala smiať.Začudovane som sa naňho pozrela.Prečo sa ma dotýka?Nebol pred chvíľou na mňa ešte naštvaní za to, že som mu jeho bozk neobetovala?Vážne nejako často mení svoje názory.
Hned ako uvidel môj vyraz tváre prestal sa smiať aj on.Tupo sme na seba hľadeli. Mala som niečo povedať?A načo?Nemal by niečo povedať on? Bože som ja ale hlúpaňa.Uplne ma očaril a teraz sa správam ako nejaká pubertiačka, ktorá ma svoje prvé rande.Darina, spamätaj sa!
Pustila som ho.Obrátila som sa na Dominika.Dlhšie už jeho vyčítavý pohľad neznesiem."Tak ideme domov."zavelila som.
"Ti chod ja zostanem s Kikim."opäť sa mu hodil do náručia.Ten chlapec snád žartuje?
Kristian si len povzdychol."Podme sa aspoň prejsť ked už nemôže tu zmrzlinu okej?"zapozeral sa na mňa.
Čo som mu nato mala asi tak povedať?Žiadne okej nebude.Okej?Nemám sa chuť s nim baviť ak sa ma len snaží dostať do postele toto robiť nemusí.Račej som mu mala jednoducho povedať, že mu dám a nie ho naťahovať.Aspoň by som toto všetko mala už za sebou.Ale ja nie som taká ako tie namyslené kurvy čo dajú každému čo ich o to požiada.V tom je ten problém.Ja to iba hrám.Ano poviete si to je ale hlupaňa načo to hrá?Ale ako som hovorila, pomsta je sladká.A kto nemá rád sladkosti no kto?.....Moja mama a otec.Lenže oni sú tak trochu zaostalí a pristarí nato aby to chápali.Kašlať na nich.
"Okej."vyhlásila som napokon.Čo už s ním.
"Jupííí."zvýskol Dominik a hodil sa Kristianovi okolo nôh.On sa len znova začal smiať?Vážne,ale úplne ho nechápem.Tie zmeny nálad sú trocha (vlastne dosť) divné.No možno bude niečo pravdy na tom, že to máme v rodine.Aj ked nie sme pokrvná rodina, samozrejme.Vyspať sa s bratrancom....no fúúj!Nikdy!
Komentáře
Přehled komentářů
Dakujem....som rada že si to mysliš =)
:)
(IKa, 15. 4. 2011 19:55)