Klamári 2.kapitola
5. 4. 2011
2.kapitola
Povzdychla som si.Maska bola dole a ide sa žiť normálne.Už len rok a všetko bude okej. Všetko bude okej.Ukľudňovala som sa.Nepomáhalo.
Hned ako som prišla domov ma Dominik ťahal von."Dadi pod so mnou vooon."kričal.Alebo skôr zjapal, to vie veľmi dobre.Robiť nervy.
"Domi nemôžem musím sa učiť."zaklamala som, vedela som čo bude nasledovať.
"Poood.Dadíííííí."kričal a ťahal ma za ruku.
"Prestaň nejdem."odtiahla som sa
Začal po mne hádzať čo mu prišlo pod ruku.Reval o dušu.Bil ma.To všetko u neho bolo zvykom.Človek si časom zvikne a začne to ignorovať.Dala som si i-pod do uší a pustila na čo najhlasnejšie.Počuť som ho už síce nepočula ale ešte stále cítila. Pomaly naberal na sile. Tuším sa raz z neho stane nejakí boxer.
Jasne,že všetko musela prerušiť mama."Hej,ukľudnite sa.Dada skoč s nim trochu sa prejsť.Neubudne ti s tích nôh."ako vždy stala pri ňom.
Zachmúrila som sa na nich.No jasne,nikam nejdem ešte stretnem Barby alebo tu jej poskokyňu s celou svorkou tích verných psoch.Aby ma zožrali zaživa?To nepotrebujem.Ale jasne mamičku musím poslúchnuť.A Domina hned ako jej zmizneme z dohľadu zabijem. Ano,presne to urobím.
Rýchlo som sa obliekla.Nahodila som svoje mini riflové kraťasky a tričko s výstrihom len tak na ramienka a na to som si prehodila tenučký svetrík s polo rukávmi. Namaľovala som sa a ked som si už uvedomila, že je všetko hotové a vizeram dobre zišla som dole po Dominika.
"Tak pod lebo pôjdem bez teba."zakričala som naňho.
"Idéééém."už sa aj sám obúval.Konečne sa to naučil a uvedomil si ,že nikto mu poskoka robiť donekonečna nebude.
Vonku jemne pofukoval vetrík.Slnko svietilo ako šialené.Vdaka slnečným okuliarom ,čo by som si len bez nich počala.
"Ahoj."otočila som sa k miestu odkiaľ prichádzal hlas.Domik sa už aj hnal dopredu,nikdy na mňa nečakal a ja som ho potom musela doháňať po celých Košiciach.
O plot sa opieral môj krásny menovec."Ahoj."odzdravila som mu s hereckým úsmevom.Ešte pridať trochu ironie a bude to perfektné.
Premeral si ma od hlavy až po päty najmenej tri krát.Stal tam a zízal mi na prsia. Hodnú chvíľu.Vážne už mam dosť toho hrania ale toto si nemôžem odpustiť.
"Doma ťa neučili, že sa to nesluší."dala som si dole okuliare a pripevnila ich na svoju hrivu.Vlasy som si zo zadu prehodila rovno do výstrihu.Teraz už nič nemohol vidieť.
Zasmial sa."Poznám ťa deň a o tebe a tvojej slušnosti som už počul dosť."
"Ludia niekedy od nudy nevedia čo robiť."snažila som sa tváriť vyrovnane.A podľa jeho pohľadu mi to aj dosť šlo.Ach,na aku suku sa to len mením.No čo narobím.
"Ja by som vedel čo mam s tebou robiť."zdvihol jednu obrvu.
"Sorry.Ale špaki nekurim."ľútostivo som sa na neho zahľadela a nasadila si okuliare.Domik už bude poriadne daleko.Ak ho nenájdem mama ma zadusí a oco ma da tuším obesiť.
Vybrala som sa ho hľadať.Za sebou som počula len Kristianov smiech.Nie výsmešný,skôr takí ironický. Irónie maž už vo svojom živote nadostač.
Dominik bol hned za rohom.Chvála bohu tam boli preliezki a tie ho zadržali v tom aby sa mi vyparil niekde v autobuse.Hral sa tam s nejakými dievčatami.No jasne na okolo je kopu chalanov čo hrajú futbal ale on sa musí predvádzať pred dievčatami. Preboha ved ma len päť a už ich balí.Čo to bude ked bude mať 15 či 18 ako ja. Bude presne takí ako Kristian.Tích pár viet mi vážne stačilo.Ide rovno na vec ale následky si neuvedomuje.Ach,tie deti.
Sadla som si na lavičku a tam sa opaľovala.Raz ma aj opálilo podľa okuliarov to som vyzerala ako nejakí mimozemský tvor.Našťastie je to už preč.Vlastne celí môj minulí život je už preč.Obrátil sa o 180 stupňov a ja som sa zmenila v to čo som teraz.Nenávistnu mrchu.Viem, že som taká.A že ubližujem druhým ale raz som si povedala "Pomsta je sladká".A ja milujem sladkosťi.Tak prečo nie.Jediná vec čo ma mrzí je ,že nezmažem ten deň prečo som sa ľudom rozhodla pomstiť.To bolí najviac.
"Pod ideme!"zakričala som na Dominika.
Našťastie ma hned poslúchol.Domov som sa už neodvážila ísť tou istou cestu.Račej to hoc obídem o dalšie dva kilometre ako stretnúť toho namyslenca. A čo vlastne potreboval také doma robiť, že nemohol ísť s Barby na pizzu?Nevšimla som si žeby robil niečo zaujímave teda okrem hľadenia na moje kozy.Ani neviem prečo ale potešilo ma to.Ako dlho som nebola von?Hou hou,tak to bolo veľmi dávno. Naposledy ešte spolu s Babikou.Von by som chodila aj potom čo sme sa pohádali ale nebolo skím.Ako hovorím všetci sa na mňa zvysoka vykašlali. Všetci moji priatelia sa už 8 mesiacov tvária, že neexistujem.Kašlať nanich.Aj tak si nezaslúžia moju pozornosť.Odcudzia človeka a ani mu nedajú možnosť aby všetko vysvetlil.Môžem nasrať takých kamošov.
Ráno som si obliekla sukničku a samozrejme tričko s výstrihom-to sa stalo mojou súčasťou.Pred rokom by som o takéto tričko ani pohľadom nezavadilo.A ked už aj zavadila povedala by som:Tak toto si oblečie len nejaka štetka.Kde som to len dospela.Ano už som dospelá.15. októbra budem mať 19 to zas bude.
Sadla som si do svojho prekrásneho žltého mini autíčka a šup do školy.
Ked som vošla do triedy všetci chalani spolu s našou známou Barby- ktorá sa mimochodom cez stôl nakláňala k Kristianovi tak,že aj ja s lavice za ním som jej videla aj podprsenku.Bože to je ale fľandra.Všetci stali a sedeli pri ňom a kukali do nejakého mobilu.
Začala som si vybaľovať veci.A zrazu"Ty suka sprostá."začula som Barborin hlas vychádzajúci s toho mobilu.A ja som si myslela ,že pozerajú nejaké porno.Jedine žeby v ňom účinkovala Barby a to si nemyslím až na toto nemá žalúdok.
Všetko som nechala tak a podišla som ku Kristianovi ktorý držal ten mobil.Postavila som sa nad neho a čumela ako pribrzdená.Tu scénku som poznala veľmi dobre. Na vlastnej koži som ju zažila presne pred 8 mesiacmi ta ktorá zmenila môj život.Vedela som, že to niekto nahrával potom to bolo všade.Videli to všetci ale že ich to ešte baví?Aha,museli sa pochváliť Kristianovi aké majú spolužiačky.Tupci!
"Príbeh o tom ako sa naše neviniatko zmenilo v suku."povzdychla si Barbora.
Čumela som na ten mobil a čumela.Je vôbec možne aby nejaký mobil takto dobre prehrával zvuk, všetko som rozumela.
"Prečo si to urobila.Dada prečo?To si si nemohla nájsť niekoho iného."sledovala som kričiacu a plačúcu Barboru v mobile.Hádali sme sa rovno pred tabuľou.
"Nechaj ma ti to vysvetliť.Prosím.Vôbec to nieje tak ako vyzerá vieš.Ja..."zúfalo som naňu hľadela.
"Ano ty!"ukazovala na mňa prstom.Pamätám sa že som vtedy mala pocit akoby o chvíľu mala skolabovať."Matej mi všetko povedal.Ospravedlnil sa mi ale že vraj nemohol odolať ked si sa pred nim vyzliekla.Suka."
Každe slovo čo hovorila v tom mobile sa mi aj tu a teraz zabodávalo do srdca. Hrozne to bolí.Ale tvárim sa akoby sa nič nedialo.Nedám na sebe nič vedieť.Načo by to aj bolo dobre.Iba by som si viac ublížila.
"Ja?Čo?Prosím?"začudovane som na ňu hľadela."Ty veríš jemu ale názor svojej kamošky si nevypočuješ?Nikdy by som nič také neurobila to on vieš.Ja vážne za nič...."nenechala ma ani len dopovedať vetu a hned mi vlepila.Ešte teraz sa to bolí.
Zostala som nehybne stať pred tabuľou zo zovretými rukami.Mala som chuť plakať. Vyplakala by som aj celé Niagari.V ten deň určite áno.Ale namiesto toho som jej to vrátila. Potkla som ju ked sa vracala na miesto.Samozrejme, že ma stiahla zo sebou.Tam sme sa dalej byli.Okolo nás sa vytvoril akýsi kruh.V triede bolo úplne ticho-aj vtedy aj teraz.Až kím neprišiel učiteľ.Ten nás od seba oddelil.Obidve sme sa na seba s nenávisťou dívali.A vtedy to povedala.Ako nejaká čarodejnica.Všetky slova čo povedala sa splynili."Postarám sa o to aby ta každý nenávidel.Aby si nemala ani jedného priateľa ty suka."
Vážne sa na to perfektné pozerá.Hlavne človeku ktorý chce na to všetko zabudnúť.Video sa vyplo a nastala skutočnosť.Tie slova sa síce splnily ale aj ona pohorela.Tiež stratila veľa priateľov.No pravda je že získala ešte viac nových.
Kristian sa na mňa na chvíľu zahľadel so začudovaním výrazom.Čo sa tak pozerá nech idú všetci doriti.Konečne som zo seba niečo mohla dostať.Reagovať na Barborinu pripomienku spred toho videa.
"Možno som sa zmenila na suku ale ti si ňou bola už aj predtým."povedala som jej s úsmevom a vybrala som sa späť k svojej lavici.
"Ak by som mohla tak ta roztrhám ako psa."stala predo mnou a kričala mi tie slova rovno do tváre.
"A prečo tak neurobíš?Ja budem len rada ak sa budem môcť do teba pustiť."
"Múdrejší ustúpi."povedala a odkráčala si sadnúť späť na svoje miesto.
"Povedala blondínka."ironicky som dodala.
"Hahaha."zaznelo od jej stola.Len som sa nad tím usmiala.Vdaka tím doberačkam lebo inak by som ju prizabila ak by som ten hnev udržiavala v sebe a raz vybuchla.
Chvála bohu do triedy už vošla učka takže všetci sa ihned rozpŕchli na svoje miesta.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
