Celí deň zbehol tak rýchlo.Ani som si to nestihla uvedomiť, a už bol večer.V divadle sme len skúšali nejaké somariny, príbeh o bezodmovkyni z Bratislavy.Bolo mi s toho až do smiechu.Ešte šťastie, že nemám hlavnú úlohu síce som na ne dosť zvyknutá, túto som vážne dostať nechcela. Sám režisér usúdil, že do tohto by som sa nehodila tak mi dal len nejakú vedľajšiu rolu namyslenej Bratislavčanky...to sa mi hodí najviac.Dostala som výplatu a mohla som sa raz a zaraz pohnať domov.200 eur nie je až tak veľa ale mne to v pohode vystačí.Mame vždy dávam 50 eur na domácnosť aby nepovedala, že sa u nich kŕmim zadarmo.Zo začiatku namietala ale potom si ich už v pohode brala.Vraj:"Tebe sú aj tak k ničomu."No ved jasné, to že si sama platím účty za telefon, pomôcky do školy a dalšie veci ako sú obedy a benzín ju nezaujíma.Ved prečo by aj malo.Mne to takto vyhovuje. Aspoň mi nikdy nebude môcť nič vyčítať.Už sa ani nepamätám kedy som si naposledy od nej zobrala peniaze, nechcem ich.
Domov som prišla o tretej poobede.Rýchlo som všetko popratala a potom už len oddychovala, sama doma, to je pohoda.Dominik hrá nejaký zápas, opäť sa im začína sezona.Mama ako správna fanynka samozrejme musí byť na každom zápase svojho synáčika.Ale nie, musí ho tam aj tak odviesť takže to ma jedno či tam ostane alebo sa vráti späť a pôjde tam znova.Skôr otecko je taký fanatik do svojho synčeka.Chváli ho na každom kroku.A ak mám povedať pravdu, na Dominika som hrdá aj ja.Je to také malé šidlo a niekedy mám chuť uškrtiť ho ale je to môj vysnívaný braček, po ktorom som túžila 15 rokov...Lúbim ho.
Obliekla som si to najlepšie čo som vo svojej skrini našla.Hodila som na seba sexy kraťasky a k tomu košeľu.Rozopla som si na nej jeden gombík-nič nebolo vidieť- pridala som druhý-tak trochu sa tam niečo črtá- a ešte jeden- to je perfektné.
Vlasy som si jemne rozstrapatila a podoprela čelenkou.Ešte trochu jemného lesku a bude to okej.
Začal mi zvoniť mobil.Rýchlo som ho schmatla s postele.Hned som vedela kto volá.
"Ano?"ozvala som sa.
"Už som pred tvojim domom.Ideš?"
"Hej, hned som tam."zložila som, načo zbytočne reči.
Zišla som dole a obúvala som si balerínky.Mama s otcom sedeli v obývačke na gauči.Otec si jemne pochrapkával a mama ledva videla na telku cez privreté oči.Pousmiala som sa nad nimi.Ak by som sa mala spoliehať nato, že mi v noci otvoria asi by to nebolo možné.Spia ako zarezaní.
Mama sa zrazu ozvala."Kde ideš o takom čase?"zívla.
"Von.Ahoj."povedala som a vypadla s domu.Nebudem jej nič vysvetľovať, som už predsa dospelá.Mala by si uvedomiť, že mne už rozkazovať nemôže.
S úsmevom na perách som si k nemu prisadla.Tvár mu tiež zdobil úsmev, bol krásny.Tie oči!Zvláštne krásne a hlavne hnedé.Ach.
"Ahoj."povedala som stále s úsmevom.
"Ahoj.Si krásna.tie vlasy ti pristaňu."hľadel na mňa s prižmúrenými očami.Na chvíľu som prestala dýchať.Vlastne na dosť dlhú chvíľu.
Zhlboka som sa nadýchla."Dakujem."rozosmiala som sa.
Naštartoval.Pohli sme sa v pred.Hľadela som von oknom a sledovala svet okolo nás.Košice opäť žily.Ako vždy.Ved je sobota večer, vždy to tu takto vyzerá, len ja som už dlho nebola súčasťou toho všetkého.Riadne dlho.
Zastali sme pred Twistom.vypol motor a vystúpil s auta.
Zamierili sme ku vchodu."Zmenilo sa to tu."prehodila som.
"Asi pred pol rokom to tu začali prerábať."odpovedal mi."To si tu už dlho nebola čo."usmial sa.
"Dosť dlho."Čo mu mám nato povedať?ani sa nepamätám kedy som tu bola naposledy.Hrozne dávno, to bolo ešte všetko v mojom živote úplne v poriadku.Teraz je to všetko na hovno.Jedno veľké hovno....
Zrazu sme zastali pred vchodom.Dosť daleko od vchodu.Prekvapene som sa na neho zadívala."Počkaj chvíľu."
"Fajn."
"Ako si sa dnes mala?Bezo mňa."stál oproti mne a úporne sa mi díval do očí.Do očí, nehľadel mi do výstrihu, to je čudné.Čo dnes pojedol?
"Mizerne." vzdychla som.
Zasmial sa."Aj ja."
Zapozerala som sa na ľudí pred vchodom do klubu.Skamenela som. Celá som stŕpla.Ostala som v krčí a tupo som hľadela na dvojicu predo mnou.On ju držal za zadok a ona sa na neho zamilovane pozerala.Rozprávali sa s nejakým chalanom.Vyzeralo to na celkom zaujímavú debatu.Ale to mi bolo jedno.Skratka odtiaľto musím vypadnúť.Čo najskôr.Preč, čo najďalej.Neznesiem dýchať s ním spoločný vzduch.Ani na chvíľu. Musím ujsť, lebo ak ma uvidí nezbavím sa ho.Viem to, nenechá ma na pokoji.Zrobím všetko preto aby som odtiaľto vypadla.Nesmie ma vidieť, ani na jedinú sekundu.Hlava sa mu jemne naklonila mojím smerom.Ešte viac som stŕpla.Nesme ma vidieť!!Nesmie!!
Urobila som to.To čo by som nikdy neurobila len tak, z ničoho nič.Ale mam na výber?Nie nemám....
Pobozkala som ho.Nechcela som vedieť ako sa Kristian tvári.Jednoducho som zatvorila oči a vášnivo ho začala bozkávať.Obetoval mi to.Nič iné som ani nečakala.Pritlačil si ma k sebe a chytil ma za zadok.Popravde, chcela som viac, viac omnoho viac.Perfektne sa bozkával.Ani sa nečudujem čo každá po ňom skáče.A teraz mám možnosť skočiť aj ja.Ale vlastne on skočil prví po mne, nie?Ano.Jeho pery boli čoraz vášnivejšie.Túžila som po ňom, hrozne som ho chcela mať.Dnešnú noc, len pre seba, žiadna iná.Jednoducho mať už pokoj a premýšľať len o ňom.Cítiť ho na sebe, jeho dotyky, všade.
Jemne sa odtiahol a zadíval sa mi do očí s úsmevom na perách.Barbora tam ešte stále stála a Matej mal ruku na jej zadku.Smiali sa.Nevšimli si ma to je fajn.Ale aj tak tam nemôžem ísť, nejde to.Ak by ma Matej videl hned by to chcel znova, sex-ja mu už nedám, nenechám sa už viac vydierať.
"Podme k tebe." vyhŕkla som, ani neviem kde sa to vo mne vzalo.
Usmial sa, stále sa len smeje.Videla som niekedy na jeho tvári aj niečo iné?Ano videla, včera na lúke....
"Podme."chytil ma za ruku a už aj ma ťahal k autu.
Čo to vlastne robím?Nechcem aby ma niekto ovládal, kázal mi čo mám robiť, ale jemu dám len tak za pichať?Kiež by šlo nedať mu, odolať tomu prekrásnemu úsmevu, očiam a ta postava.Celý je nádherný.Ale vyspím sa s ním len preto lebo sa mi páči?Len preto, že to chce on?Len preto, že mu nedokážem odolať?Dočerta, ano.Kašlem na všetko, proste po ňom túžim.Chcem ho a bodka.Čo mi viac treba?Veľa vecí, ale dnes na ne zabudnem. A aj zajtra, ved je už skoro pol noc.
Nasadli sme do auta a šli k nemu domov.Len som tupo hľadela von oknom a zamýšľala som sa nad tím čo sa chystám urobiť.Alebo neurobiť.Ktovie ako sa to skončí, neviem či to dokážem, dovoliť mu aby sa ma dotýkal.Hoc po tom aj ja túžim.
"Na čo myslíš?"vyrušil ma Kristian z myšlienok.
"Len tak."
Zasmial sa."Hned som múdrejší."na chvíľu opäť zavládlo ticho."Berieš antikoncepciu?"
Zarazila som sa.Prečo sa vlastne zarážam?Ved som mu pred chvíľkou povedala, že sa s ním vyspím a teraz ma prekvapuje že sa ma pýta či ma použiť kondom alebo nemusí.Nemusí, odkedy som ho spoznala proste som ju opäť začala brať.Mala som taký inštinkt, tak prečo nie.Pre istotu.
"Hej."povedal som zachrípnutým hlasom.No jasne, už len stres mi chýbal.Ved mám skoro 19 preboha, Darina uvedom sa konečne!!
"Fajn."stále len úsmev.....
Pod pouličnou lampou som zbadala obrisi brány pred ktorou sa pred 5 dnami prvý krát rozprávali.Vošli sme do dvora a on vypol motor.Vystúpili sme sa auta.S úsmevom na tvári ma chytil za ruku a ťahal do domu."Pod."povedal a otvoril dvere.
Pokračovanie až po majstovstvách..:D
:)
(jajús, 12. 5. 2011 20:15)