Oveľa dlhšie ako navždy 2
5. 5. 2011
Oveľa dlhšie ako navždy 2
Nezabudnem na ten deň ked sme pri sebe ležali na lúke,všetko bolo krásne,kvety rozvoniavali a ja som sa cítila ako nikdy predtým.
Dívala sa na teba a vravievala si " Sme si súdený" usmial si sa a pobozkal ma vždy ked som ťa potrebovala, boli sme si oporou cez deň či v temnú noc.
Vravel si mi že ma ľúbiš, že som pre teba ta pravá, že si nikdy nikoho tak neľúbil ako si ľúbil mňa.
No to všetko boli iba prázdne slova, slova bez lásky, verila som ti milovala ťa, no aj tak si ma podrazil.Nikdy by ma nenapadlo že niekto môže trpieť tak ako teraz trpím ja
Verila som ti, nikdy by mi nenapadlo že klameš mi, no napokon aj tak klamal si!
Necítim, nevnímam. Len bolesť s tvojich tupých slov mi strpčuje život, pohľad na tvoju usmiatu tvár s inou ma stále viac a viac zabíja.
Ja to už nevydržím.Nevydržím sa pozerať na teba, že si šťastný s inou, že si na mňa tak rýchlo zabudol.No ja na teba stále myslím, som sama a to ma ničí!
Zabudol si, zabudol si na všetky krásne slová čo si my vravieval aj na mňa no ja zabúdať nemôžem, nemôžem ísť len tak dalej a prizerať sa ako ma pomaly mučí byť blízko teba a nedotýkať sa ťa.
Nedokážem sa dotýkať iného lebo aj ked som s nim stále myslím na teba, myslím na to ako si ma podrazil.Ja už nevládzem, nedokážem žiť s takým trápením.
Dotýkam sa iného a vidím tvoju tvár cítim tvoje dotyky namiesto jeho, viem že teba už mať nikdy nebudem a preto už nechcem dalej mať ani seba ak som už stratila teba.
Sedím v kúpeľni v ruke držím žiletku, myslím na všetky pekne chvíle čo sme spolu zažili, premýšľam či to urobiť mam alebo nie, ale prečo nie?? viem už ma tu nič nedrží.
Prizerám sa a na chvíľu prestanem premýšľať, áno urobím to, nie je dôvod povedať nie, ako si ty povedal mne ked som sa ťa spýtala či budeme spolu dalej...
Cítim ako mi steká krv po ruke, nikdy som necítila taký pocit ako teraz, aký oslobodzujúci pocit, no zrazu som sa zastavila....a čo moja rodina??Mam opustiť svoju mamku, ocka, sestru, brata??To nedokážem, zastavila som to, rozlúčim sa s nimi, nedokážem odísť bez rozlúčky.
Ale bude to len rozlúčka?Rozlúčim sa a odídem alebo?Dokážem odísť od nich len preto že ma niekto ranil tak že nemôžem ísť vdiaľ?...
Nie, život nekončí, on zato nestojí ved nieje posledný no nie???Lúbim ho ale musím na neho zabudnúť!
Vstať a ísť, zatnúť peste a síce s bolesťou pohnúť sa vdiaľ nevšímajúc si jeho tvár.
Ano, zistila som že smrťou nič nevyriešim.Idem dalej bez toho aby som si ublížila...
IKa and rIKa
=* =* =*
(RIka, 20. 5. 2011 18:15)